Základné počty máme za sebou, poďme teraz na vysokoškolskú matematiku. Tripel. Belgický trapistický pivovar Westmalle začal varit tento štýl pod názvom Superbier a v tom čase, v prvej polovici 20-teho storočia, predstavoval to najsilnejšie pivo široko ďaleko. V zložení obvykle býva až 20 % pridaného cukru s obsahom alkoholu v rozmedzí 8 až 12 %.
Z posledných Steam Brew z obchodnej siete Lidl som sa nepoučil (nahádzať do piva cukor a karamel na zvýšenie ampérov je iste tá správna cesta) a opäť som pichol do osieho hniezda. Dúfam, že naposledy.
Nepamätám si, že by som od českého Falconu pil nejaké zlé pivo. Ani podpriemerné alebo priemerné. Aj keď ide stále o kočovníka Jakuba, ktorý strieda malé nezávislé pivovary, svoju latku si drží prekliate vysoko. Mslím, že ho môžem v mojom imaginárnom rebríčku pretlačiť na vrchol rebríčka českých pivovarov (som zvedavý, kto ho raz predbehne). Takže keď som uvidel v chladničke istého podniku Stalker IPU, nebolo vôbec o čom rozmýšľať ...
Mal som česť výmenou dostať sa ku Kešovmu prvému domovaričskému pokusu o domáci Berliner Weisse. A že to chlapec vie, potvrdzujú nasledujúce riadky:
Po dlhšom čase som sa v rámci akcie "ready for craft" (nechce sa mi dávať ešte ďalšie úvodzovky) v obchodnej sieti Lidl zásobil niekoľkými pivami. Okrem belgickej krabičky (kufrík classic ales som z minulých skúseností našťastie odignoroval) som do košíka hodil aj tento stout v priesvitnej fľaši (?!), od ktorého som nemal žiadne očakávania. A takto nejako to dopadlo:
Dajme si trochu pivnej matematiky. Enkel, dubbel, tripel, quadrupel, ... O druhom, treťom, poťažmo štvrtom označení belgického druhu pív zrejme počul každý čitateľ tejto stránky. Silné komplexné pivá varené v kláštoroch, primárne určené na predaj, no vyšším obsahom alkoholu neboli veľmi vhodné na celodenné popíjanie. Mnísi si preto varili slabší osviežujúci Patersbier alebo "Otcovské pivo". Dá sa povedať že ide o akési "stolové pivo", jednoduché na výrobu a dostatočne slabé na to, aby sládok aj po jeho hojnej konzumácii dokázal zvládnuť varný proces bez väčších ťažkostí. Fľaška takéhoto piva len zriedka opustí brány opátstva, ide preto o jeden z najoriginálnejších štýlov vôbec a pre lovcov pivných špeciálov je veľmi vyhľadávanou a cennou korisťou. Trenčiansky pivovar Lanius síce nie je kláštorným pivovarom, má však prístup k autentickým ingredienciám. A keby mal aj východ Slovenska prístup k produkcii Laniusu :)
Jablonec nad Nisou, pivovar Volt a ich najsilnejšie pivo Vypínač (díky Viktor Há). Vyp(n)i to už konečne!
A do tretice z pivovaru U Ábela z bratislavskej časti Rača. Cigorka je po račansky káva a má byť "Jedinečná kombinácia štandardných a pražených sladov dodávajú pivu typicky suchý dozvuk kombinovaný s opečenou resp. dymovou chuťou."
Ďalšie pivo od pivovaru U Ábela z bratislavskej časti Rača. Cajch má byť "veľmi hlboko prekvasené pivo s nižšou sladovu plnosťou s intenzívnym suchým dozvukom. Skladba štyroch druhov chmeľu dáva chuti a vôni náznaky ihličnanov, ale aj čerstvej broskyne, marhule, či limetkovej kôry a zároveň tropickej maracuje."
V bratislavskej časti Rača funguje od júna 2017 minipivovar s názvom U Ábela. Doteraz sa naše cesty neskrížili, až raz mi môj verný posol na trati Dedinky - Bratislava - Zvolen - Košice zakúpil niekoľko pív z ich produkcie (dík Ixo!). Poďme na prvé z nich: